O našej polícii si už dávno nerobím žiadne ilúzie. V najlepšom prípade plní príkazy. Tak napríklad včera pred prezidentským palácom zjavne plnila príkazy čínskej ochranky. pokračovanie článku
Na podklade informácií z francúzskeho týždenníka Le Canard enchaîné. pokračovanie článku
Klesá spotreba mlieka? Spustíme kampaň: pite mlieko! Čo na tom, že súčasné „mlieko" má s mliekom spoločnú už asi len farbu. pokračovanie článku
Na podklade informácií z Le Canard enchaîné pokračovanie článku
Košický prípad je hanbou policajného zboru Slovenskej republiky. Ale ide o viac. Alebo čo Packa nechápe. pokračovanie článku
Kačací výpek na podklade informácií z Le Canard enchaîné pokračovanie článku
Kačací výpek na podklade informácií z francúzskeho týždenníka Le Canard enchaîné pokračovanie článku
Alebo: buďme konštruktívni a hľadajme zmier. pokračovanie článku
"Bohu vďaka? Asi za to, že môžem chodiť do školy. Že som u dobrých ľudí. Asi len za to. Za tú robotu určite nie. Aj za tých pár voľných chvíľ, nejaký pekný víkend, raz za čas idem do kina. Bohu vďaka, niekedy si idem zahrať s kolegami bowling, málokedy. Za takéto chvíle som momentálne vďačný. Aj keď na Boha neverím." Ale ináč aj o sympatickom Jánovi Slotovi, Maďaroch, Rómoch, homosexuáloch a radikálnej férovosti v politike. pokračovanie článku
Keď účel svätí prostriedky, tak presýtenie vizuálnou brutalitou vraj možno prebiť len ešte väčšou brutalitou. Odtiaľ dych vyrážajúca fotografia rozpáraného ľudského plodu na ruke ako rukolapný dôkaz vraždy. Údajne mala len vzbudiť diskusiu, v najlepšom prípade zachrániť čo i len jeden jediný život. Preto majú jej zadávatelia svedomie čisté, ako ľalia: tvrdia, že takto bojujú proti kultúre smrti. Táto kampaň však neupriamuje, ale odvádza pozornosť od podstaty veci. pokračovanie článku
Je síce anonymný, ale mladý, je to robotník v mekke slovenského priemyslu, je jedným z mnohých, na ktorých názor sa nik nepýta, ktorý nemá priestor na vyjadrenie svojej mienky ani v novinách, ani v televízii, už z toho titulu, že je bez titulu a tých správnych konexií. Ako žije? V akých podmienkach pracuje? Čo ho poháňa? Čo ho motivuje? Čo vie a čo si myslí npkd. o dôchodkovej reforme? O potratoch? O odboroch? Koho by volil a prečo? pokračovanie článku
Je síce anonymný, ale mladý, je to robotník v mekke slovenského priemyslu, je jedným z mnohých, na ktorých názor sa nik nepýta, ktorý nemá priestor na vyjadrenie svojej mienky ani v novinách, ani v televízii, už z toho titulu, že je bez titulu a tých správnych konexií. Ako žije? V akých podmienkach pracuje? Čo ho poháňa? Čo ho motivuje? Čo vie a čo si myslí npkd. o dôchodkovej reforme? O potratoch? O odboroch? Koho by volil a prečo? pokračovanie článku
O školstve sa v médiách informuje a diskutuje ad nauseam: rušenie škôl, národnostné prekáračky, prezradenie všakovakých testov, spoplatnenie vysokoškolského štúdia pre všetkých či len pre externistov, jóga versus katechizmus, porovnávacie tabuľky, negramotnosť našich stredoškolákov v porovnaní s ich rovesníkmi z iných krajín, mizerné platy, odliv pedagógov, chýbajúce peniaze na kúrenie, periodické vzývanie mantry obsahovej reformy… Do rúk sa mi náhodou dostala učebnica literatúry pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl od prof. PhDr. Viliama Oberta, Csc., PhDr. Márie Ivanovej, PhDr. Jozefa Špačeka, PhDr. Márie Bátorovej, Csc. Tie tituly sú v tomto prípade priťažujúcou okolnosťou. pokračovanie článku
Pri príležitosti diskusie dňa 15.02.2007 v Bratislave, aj s Ignácom Romsicsom, autorom knihy Trianonská mierová zmluva (Kalligram 2001), na tému možnosti zbližovania protikladných náhľadov na tie isté dejinné udalosti. pokračovanie článku
Keď u Piusa XII slovenskí predstavitelia sondovali priechodnosť voľby kňaza Jozefa Tisa za hlavu štátu, Pápež vraj obmedzil svoje stanovisko na vyjadrenie obavy, že prípadný tieň jeho politického zlyhania by padol na církev ako takú. Samotný Jozef Tiso údajne túto obavu označil za neopodstatnenú. Súdiac podľa niektorých reakcií jeho následovníkov sa Tiso očividne zmýlil. Veď ako inač chápať ten výkrik pod paľbou kritiky: Nebyť toho, že to bol katolícky kňaz, tak sa v tom na Slovensku už dávno nikto nepiple! Lenže hlboko sa zmýlil aj samotný Pius XII. pokračovanie článku
Už prekvapujúco dlhý čas živia Eduard Kukan a Ján Kubiš mediálnu prestrelku na tému odvolávania stranícky nominovaných veľvyslancov. Pozoruhodné je to najmä preto, že v podstate sporu ide o prkotinu: novému ministrovi jeho predchodca nevytýka nič okrem nevyberaných spôsobov. pokračovanie článku
“Ja síce nie som Rómka, avšak to opovrhovanie cítim z každej strany. Je to naozaj biedne byť v koži iného človeka. Vedie to k tomu, že sa človek uzatvára.” PhDr. Kristína Magdolenová: Výkonná riaditeľka Rómskej Tlačovej Agentúry, novinárka, ktorá sa už viac ako desať rokov intenzívne zaoberá rómskou problematikou. pokračovanie článku
Človek ani nevie ako sa to všetko zbehlo, a Izrael a Hizballáh už oficiálne súhlasili s prímerím. V novinách sa teraz síce glosuje, kto vlastne vyhral, kto čo dosiahol, ale predovšetkým sa začínajú množiť správy, ktoré dávajú šípiť, že toto prímerie je len ako keď na rozbúrené more vylejete olej: chvíľu kľud, a potom sa vlny ešte väčšmi rozbesnia. Kto si pozorne prečíta správy o konflikte v Libanone od jeho začiatku, určite sa pozastaví nad niektorými protirečivými vyhláseniami predovšetkým izraelských predstaviteľov. Proti komu Izrael bojoval? Čo vlastne ofenzívou sledoval? Čo z deklarovaných cieľov dosiahol? pokračovanie článku
Prečítajme si „A Clean Break: A New Strategy for Securing the Realm“ Autori: Richard Perle, James Colbert, Charles Fairbanks, Douglas Feith, Robert Loewenberg, Jonathan Torop, David Wurmser, Meyrav Wurmser Publikované v júni 1996 Zdroj. http://www.israeleconomy.org/strat1.htm pokračovanie článku
Pamätá si ešte niekto ten poslanecký podfuk s priestupkovou imunitou? Generálny Prokurátor jednoznačne povedal, že nariadenie Náčelníka Policajného zboru, podľa ktorého poslancov Národnej Rady SR nemožno stíhať za priestupky, nemá oporu v zákone. Šéf policajtov teda spomenuté nariadenie zrušil, a to napriek tomu, že niektorí právnici, ktorých hojné množstvo drie gate v poslaneckých laviciach, intenzívne špekulovali o tom, že priestupková imunita predsa je nejako implicitne zakomponovaná v existujúcom právnom poriadku, dokonca v ústave. Poslanci teda nelenili a následne zmenili ústavu Slovenskej Republiky tak, aby si mohli úzakoniť síce mierne „obmedzenú“ ale prudko „explicitnú“ priestupkovú imunitu. Toto kolektívne chrapúnstvo pred verejnosťou za cenu straty vlastnej tváre vtedy obhajoval dokonca aj sám zaskakujúci Predseda Národnej Rady SR Béla Bugár. Na tomto blogu som v čase medzi epizódami Cuper a Duray zverejnil svoj dopis Generálnemu Prokurátorovi SR. A odpoveď prišla v zákonnej lehote. pokračovanie článku
Kto by dnes nepoznal masakru v My Lai? 16 Marca 1968 sa americká jednotka Charlie pomstila za svoje straty z predchadzajúcich bojov na vietnamských civilistoch: starcoch, ženách a deťoch. Veleniu americkej armády sa podarilo túto skutočnosť kryť pred verejnosťou až do novembra roku... 1969. Veliteľ jednotky William Calley, ktorý na mieste činu svojim mužom vydal rozkaz na zahájenie zabíjania bol roku 1970 ako jediný zo zúčastnených a hierarchicky zodpovedných súdený, a odsúdený na doživotie. Na slobodu sa dostal už v roku 1974. Kto by dnes nepoznal meno dedinky My Lai? Ako to, že nepoznáme osud dedinky Haditha? pokračovanie článku
Vážený pán generálny prokurátor Slovenskej republiky, pokračovanie článku
V diskusii k môjmu článku o protestoch vo Francúzsku prispievateľ ľuboš sformuloval názor na vec až očarujúco priamočiaro: “Francúzski študenti predvádzajú ten najhorší spôsob politického boja. Anarchiu kríženú s partizánskym odbojom. Neviem, načo študujú, keď ešte nepochopili, že nezamestnanosť je prirodzeným dôsledkom riadenia ekonomiky kapitálom v podmienkach štátu, ktorý naviac absorboval 5 miliónov prisťahovalcov. Ak štát v rámci pracovného práva určuje pravidlá zamestnaneckého pomeru, nemôže tieto robiť s ohľadom na pracovnú silu, ale iba s ohľadom na tých, ktorí pracovné miesta vytvárajú. Zamestnanec vždy ťahal a bude ťahať za kratší koniec. Je vazalom toho, kto mu platí mzdu. Na celom svete. Prečo by malo byť Francúzsko výnimkou?” Znie to síce trochu ako rozsudok, proti ktorému niet odvolania, ale ľuboš aspoň ako jeden z mála trafil klinec po hlavičke. Ide presne o toto: kto a prečo by mal vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec ťahať za kratší koniec. pokračovanie článku
V Sorbone sa naposledy študenti zabarikádovali počas revolučného virvaru v máji 1968. Máj 1968, Sorbona, to sú vo Francúzsku veľmi silné symboly. Dnes, o štvrtej hodine rannej, zložky CRS po dvoch dňoch vyčkávania a vyjednávania nekompromisne zasiahli a zhruba 200 odhodlaných študentov rozprášili. Správy o dianí v provinčných mestách sú opäť mimoriadne kusé, ale obdobne ako v Paríži to už dlhšiu dobu vrie v Tours, Rennes, Toulouse a Nantes, a vlastne vo všetkých veľkých univerzitných mestách. Čo sa to teda vo Francúzsku opäť deje? V prvom rade: médiá ako vždy zaspali, a zobudili sa, až keď zavetrili násilie, z ktorého možno spraviť mediálnu senzáciu. Už počas týždňa sa totiž zmobilizovali stovky tisíc (podľa niektorých odhadov až milión) študentov a ich rodičov po celom Francúzsku, aby protestovali proti Zmluve Prvého Zamestnania (Contrat Première Embauche). pokračovanie článku
V roku 1975 poslední utekajúci zamestnanci americkej ambasády nechali severným Vietnamcom padnúť do rúk zoznam ich juhovietnamských spolupracovníkov, ako aj mená lokálnych agentov CIA. Avšak všetky dokumenty o ropnej prospekcii v delte Mekongu boli do Spojených Štátov Amerických bezpečne prevezené. V roku 2003 sa americkí vojaci, predstavitelia okupujúcej moci v krajine, v ktorej nebolo okrem ich nijakej inej autority, len prizerali pľundrovaniu Bagdadu rozvášneným davom. Jediná budova, ktorú americké tanky dôsledne bránili, bola budova ministerstva ropy. pokračovanie článku
Vo Francúzsku horeli autá, a u nás v debatách s určitým zadosťučinením prevládlo presvedčenie, že také niečo na Slovensku, aj vďaka anti-imigračnej politike, nie je možné. Horiace autá sme poväčšine interpretovali ako prejav islamského nebezpečia, a dôkaz zlyhania ideológie multikulturalizmu. Táto interpretácia však vypovedá viac o nás, ako o skutočnosti. Čo na tom, že podpaľačmi sú deti? Čo na tom, že tie deti vyrastajú v mentálnom svete plnom násilia a pornografie? Prv než majitelia aút, dôsledky tohto novodobého barbarstva denne na vlastnej koži pociťujú učitelia. Karen Montet-Toutain, učiteľku výtvarnej výchovy na strednej škole Louis-Blériot (niečo ako stredné odborné učilište), na vyučovaní jeden žiak dobodal nožom. Prežila, a rozhodla sa nemlčať. pokračovanie článku
Ľudia často trpia kompulzívnym nutkaním sebapitvania. Snažiť sa zistiť, čo som zač, síce nie je to isté ako špekulovať o tom, či a prečo ma iní nevidia tak, ako ja sám, ale aj tak sa dá začať bádať. Neplatí to pritom len pre dumy o jedincovi, ale aj o spoločnosti. Všetci to poznáme: My Slováci sme vraj chorobne závistliví, máme vraj holubičiu povahu, nevieme sa predať, sme prehnane skromní... Raz mi jeden francúzsky profesor geopolitiky povedal, že Slováci sú mu sympatickejší ako Česi. Samozrejme som sa ho spýtal prečo? pokračovanie článku
Prednedávnom sa našimi médiami opäť prehnala správa o poburujúcom antisemitizme iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínidžáda. Októbrovú aj dve decembrové správy dala do celosvetového obehu americká tlačová agentúra Reuters. pokračovanie článku
Tragicky zosnulý Coluche je vo Francúzsku dodnes veľmi rešpektovaným človekom. Keď v krajine zavládlo absolútne znechutenie z politiky, Coluche sa s partiou priateľov okolo satirického týždenníka Charlie Hebdo pustil do kampane – stal sa z neho oficiálny kandidát v prezidentských voľbách. Politikom odkázal: „Tí čo ma považujú za šaša by si mali uvedomiť, že ja som to nezačal.“ Pár týždňov pred voľbami prieskumy hlásili, že Coluche na seba viaže viac ako desať percent hlasov. Mnohým vtedy skysol úsmev na tvári. Coluchea začala rozpracovávať tajná služba, a celá politická špička naňho začala tlačiť, aby ustúpil, lebo pri desiatich percentách už idú žarty bokom. Mnohé z jeho fórov a výrokov odvtedy takmer zľudoveli. Je dobré sa k nim občas vracať - dodnes nevybledli. pokračovanie článku
Vždy keď si beriem taxík, nenechám sprepitné, a šoférovi poviem: nezabudnite, som z [SDKU]...“ Na Slovensku mi veľmi chýba satira, predovšetkým kvalitná politická satira. Dodnes nepochopím, prečo v televízii nemáme pokračovateľov Halušiek. A tak som si zalistoval v knižke, ktorá zaznamenala nesmrteľné hlody jedného mimoriadne nadaného francúzskeho humoristu: Coluche. Zopár som ich vybral, preložil a adaptoval na naše prostredie. Nech sa páči. pokračovanie článku
Zhutnený prepis (a môj preklad) rozhovoru Petra Scholl-Latoura s Tarikom Azizom, bývalým irackým ministrom zahraničných vecí. Pôsobí to stimulujúco na myseľ. pokračovanie článku
Týmito tvrdými slovami francúzsky generál Massu priznal, že pôsobenie jeho jednotiek v alžírskej vojne malo ďaleko od dodržiavania ženevskej konvencie. Nešlo o konvenčnú vojnu, ale o tzv. asymetrickú vojnu, v ktorej stratégia ustupuje gestapáckym metódam potláčania odboja rozptýleného medzi civilným obyvateľstvom. pokračovanie článku
"Ne pas monter bien haut, peut-être, mais tout seul!" Edmond Rostand - Cyrano de Bergerac
milanjaronhotmail.com
