Ľudia sú nervózni, nadurdení, rozhorčení... dokiaľ má policajt zatvorené okienko na dverách. Keď ale policajt vylezie z nory von a z mosta doprosta vyštekne: „Dovoz, prepis z iného okresu, nové auto von!!!“ sklopia uši, stiahnu chvost a ustráchane plnia rozkazy. A ešte sa aj šelme zaliečajú:
-„Vy ste taký mocný, pán veľkomožný, prosím ponížene, rád by som tutok zapísal moje novučičké autíčko, už od šiestej čakám, ráčte si ho prezrieť.“
-„Fotokópiu techničáku!“
-„... tú nemám...“
-„Tak si ju choďte spraviť, kým tu budem, ďalší!“
Šelma sa opäť zavrie do kancelárie, a ľudia si ventilujú zlosť a poníženie jeden na druhom:
-„Prepáčte, ale teraz som ja na rade.“
-„Dovoľte, za mňa tu doteraz stál otec, striedame sa tu už od pol siedmej.“
-„To je ale drzáň! Neznášam, keď sa ľudia predbiehajú.“
-„Na jej mieste by som toho, toho ... nepustila.“
Hodím do pľacu: možno by stačilo vedúcemu navrhnúť, nech si to tu zorganizujú ako v mäsiarstve v supermarkete, každý si zoberie listok s číslom. Chodbou sa ozve hurónsky smiech: „Niet systému, ktorý by Slovák nedokázal zneužiť, tak ako v Bratislave, tam je také isté peklo – ráno tam nabehne maník, a zoberie si dvadsať prvých čísiel, a je po paráde.“
V piatok v Pezinku na polícii končia o dvanástej. Za mnou stojí starší pán, ktorý sa snažil odhlásiť svoje predané autíčko už v stredu. Nedočkal sa. Ani v piatok to nevyzerá dobre. Je už štvrť na dvanásť, a pred ním stoja ešte štyria, vybavenie jedného trvá tak pätnásť až tridsať minút. Nadáva na komunizmom presiaknutý byrokratický aparát tohto „poondiateho štátu“, dokiaľ policajt nevystrčí hlavu a nezareve „Ďalší!“. Vtedy stíchne, veď ten „chrap...“ by mu mohol ešte viac znepríjemniť život.
Veru, ten uhorský stredovek a komunizmus zanechali stopy v každom z nás: či už je to na úradoch, na školách, v zdravotníckych zariadeniach, v cirkvách... človek s titulom alebo funkciou sa pričasto správa ako nadčlovek, a ostatní ho svojím strachom v tomto presvedčení utvrdzujú. Ján Pavol II všetkých vyzval: „Nebojte sa.“ Už chápem, prečo ho na Slovensku ľudia majú tak radi – videl im do duše ako málokto.