V leta modrých večeroch, chodníkom sa púšťam,
Naprieč klasom šteklivým, šliapať steblá trávy.
Zasnený, ich sviežosť v nohách dýcham.
Vietor nechám kúpať nahosť mojej hlavy.
Neprehovorím, na nič nepomyslím:
Ale večná láska dušu naplní mi,
A ďaleko zájdem, v diali poblúdim,
Prírodou, šťastný, ako žene v náruči.