Jean-Baptiste Grenouille – upresnenie

Autor: Milan Jaroň | 21.1.2007 o 10:31 | Karma článku: 7,02 | Prečítané:  2748x

Süskindova postava je impozantná: za svojim cieľom ide do slova a do písmena cez mŕtvoly. Podľa toho, čím si čitateľ zdôvodní tento postup sa z Grenouille stáva hrdina buď obdivuhodný alebo hrôzostrašný, najlepšie oboje zároveň. Ak teda čitateľ, alebo ešte viac filmový divák pod silným dojmom z plastického stvárnenia príbehu, podľahne nutkaniu stotožnenia sa s fiktívnou postavou, Grenouille mu môže imponovať, alebo ho až slastne znepokojovať.Lenže téma si zaslúži viac ako len dalšie z nespočetných svedectiev o morálnej dimenzii autorského diela a moralistickom ohraničovaní umenia.

Základom Süskindom načatej témy je totiž stávka, ktorú na prvý pohľad nemožno vyhrať: vykresliť svet pachov a vôní. Téma je parfém, nie spor o tom, či je Grenouille dostatočne sympatický na to, aby sa s ním mohol stotožniť akýkoľvek divák, alebo len menšina navrávajúc si, že dokonalosť má nutne zo slabošského pohľadu neprípustnú cenu. Ak Grenouille vraždí len alegoricky, čoho metaforou je práve to, v mene čoho vraždí? 

Grenouille sa narodil výnimočný, nie obdarený hocijakým talentom, ale s mimoriadnym čuchom. Grenouille (žaba) nevníma svet ako človek. Narodil sa ako „pretvorený“: je to v pravom slova zmysle ne-tvor (bez akýchkoľvek sentimentálnych podtónov). A nejde o to, či ho možno kvôli tomu ľutovať, obdivovať, ale o to, čo to jeho postave v simulácii ľudského sveta, akou každá fikcia je, umožňuje robiť, spôsobiť, vyprovokovať. 

Parfém, ako metafora pre podstatu ľudských vášní, je v Grenouillových rukách inštrument moci nad ľuďmi, moci, ktorá sa zdá byť absolútna. Nie je zaujimavé len to, čoho sú rozvášnení ľudia schopní, ale aj to, že hypotetický netvor, ktorý by dokázal vzbudzovať, selektovať, usmerňovať a dávkovať intenzitu prežívania ľudských vášní by svojej existencii nemohol dať nijaký (ľudský) zmysel. 

 

PS priateľom z blog.sk: Jean-Baptiste Grenouille sa v pozícii chlapíka, ktorý aj cez mŕtvoly ide za svojim ideálom (tu je to vo forme parfému, ale podľa mnohých by to mohlo byť aj čokoľvek iné), podobá na postavu Jorge-Caminera Arbusta. Jediný rozdiel je v počte mŕtvol ako aj vražednej technike. A vlastne aj v tom, že Jorge-Caminero Arbusto nemusí byť len nejaká neškodná metafora. Možno aj preto sa s Jorge-Caminerom Arbustom dnes dokáže stotožniť len menšina. Ale v princípe je to od väčšiny prekvapujúco slabošské, nie...?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment šéfa slovenského parlamentu politológ Grigorij Mesežnikov.

REPORTÁŽ

Rafting v Líbyi. Kríza sa skončila, ľudia ďalej prichádzajú cez more

Na Sicílii sme blízko migračnej kríze.


Už ste čítali?